Prečo ti vizualizácia nefunguje (a čo s tým má fúrik)

KOĽKOKRÁT SI UŽ sedel so zatvorenými očami a predstavoval si si svoj cieľ? Úspešný biznis. Harmonický vzťah. Život, v ktorom si konečne šťastný.

A potom si otvoril oči a… nič. Žiadna zmena.

Tak si si povedal, že vizualizácia je pekná teória pre snílkov. Rozumiem. Ale mám pre teba dobrú správu: vizualizácia funguje. Len ju väčšina ľudí robí s tromi chybami. Poďme sa na ne pozrieť jednu po druhej.

Najprv: prečo to vôbec funguje

Keď som študoval v Nemecku, začal som na univerzite hrávať hokej. Prvý deň som patril jednoznačne k tým najhorším. Väčšinu tréningu som padajúc preležal na ľade. O dva-tri roky som už hral v univerzitnom tíme a neskôr ma dokonca urobili trénerom.

Ako sa to stalo? Vtedy som si myslel, že je to môj talent. A že ma jednoducho baví myslieť na hokej. Neustále som si totiž v hlave prehrával zápasy a akcie.

Dnes viem, čo som vlastne robil: ukazoval som svojmu podvedomiu, kam chcem zájsť. A spôsob, akým som to robil, sa ukázal ako zásadný. Nerobil som v ňom totiž tri chyby, ktoré robí väčšina ľudí. A práve o nich je tento článok.

Keď vizualizáciu využívaš naplno, nie je to čarovný prútik. Je to mapa, ktorú dávaš svojej mysli. Poďme sa teda pozrieť na tie tri chyby, pre ktoré ju myseľ nevie prečítať.

Chyba 1: Tvoj cieľ sa nedá dať do fúrika

Harmónia. Šťastie. Úspech. Rešpekt. Krásne slová. Ale otestuj, či ich dokážeš naložiť do fúrika. Nedokážeš. Dôvod je jednoduchý: sú to abstraktné slová. A tie sa vyznačujú tým, že ich do fúrika nenaložíš.

Prečo je to problém? Lebo tvoja myseľ si pod abstraktným slovom nevie predstaviť nič konkrétne. A keď si to nevie predstaviť, nevie ani, kedy je cieľ splnený. Nevie teda, kam ťa má viesť, ani aké kroky k tomu vedú. Preto ľudia s krásnymi cieľmi často nevedia, čo majú zajtra ráno urobiť.

Riešenie: prelož cieľ do toho, čo uvidíš, počuješ a budeš cítiť, keď ho dosiahneš. Príklad: nie „chcem harmóniu v tíme“, ale „porada, na ktorej sa ľudia smejú, dokážu sa navzájom dohovoriť a odchádzajú s jasným plánom“. Toto už do fúrika naložíš. (Dobre, na celý tím by si potreboval poriadne veľký fúrik ;)

Čo nedáš do fúrika, to si tvoja myseľ nepredstaví.

Chyba 2: Pozeráš sa na fotku z katalógu

Predstav si, že listuješ katalógom a vidíš krásny bazén v záhrade. Páči sa ti. Ale vieš jednu vec: ten bazén nie je tvoj. Patrí niekomu inému.

Presne takto si väčšina ľudí predstavuje svoje ciele. Pozerajú sa na ne zvonku, ako na fotku. A ich podvedomie dostane jasný odkaz: toto patrí niekomu inému.

Riešenie: buď v tej predstave. Nie bazén na fotke, ale ty v bazéne na svojej záhrade. Cítiš, ako ťa obopína voda. Z vody vidíš svoj dom. Vrcholoví športovci to robia presne takto: bežec si predstavuje, ako cíti zem pod nohami, ako vedľa seba počuje dýchať súperov a ako sa mu cieľová páska dotkne hrudníka. Negarantuje mu to víťazstvo. Ale ukazuje to jeho mysli, čo má dosiahnuť a kam ho má viesť. A to zvyšuje pravdepodobnosť, že vyhrá.

Nepozeraj sa na svoj cieľ. Buď v ňom.

Chyba 3: Chýba pocit, že už je

A teraz krok, na ktorý ľudia zabúdajú najčastejšie. Aj keď je predstava konkrétna a si v nej, často v nej chýba pocit. Konkrétne pocit, že to už je. Nie že to raz bude, ale že to už máš.

Prečo na tom záleží? Keď v predstave cítiš len „raz to bude“, hovoríš svojej mysli zároveň „zatiaľ to nemám“. A myseľ sa drží toho „nemám“.

Pomôže ti jednoduchá vychytávka: postav do svojej predstavy nadšeného priateľa. Niekoho, koho úsudku veríš a kto rozumie oblasti tvojho cieľa. A teraz počuj, ako ti hovorí: „To je krása! To je super!“

Prečo práve priateľ? Lebo keď tvoj cieľ ocení niekto, komu veríš, tvoja myseľ ho začne brať ako skutočný. Jeho nadšenie ti pomôže precítiť, že to už je. A práve tento pocit robí z predstavy mapu, podľa ktorej ťa myseľ vedie.

Konkrétne. Zvnútra. A s pocitom, že už je.

Magické otázky

• Ktoré moje ciele boli doteraz príliš abstraktné na to, aby som ich naložil do fúrika?
• Pozeral som sa na svoje ciele zvonku, ako na fotku z katalógu?
• Čo uvidím, budem počuť a cítiť v deň, keď môj najdôležitejší cieľ dosiahnem?
• Kto je môj nadšený priateľ a ako ocení môj dosiahnutý cieľ?
• Čo urobím zajtra inak, keď už viem, že to je?

Tvoja úloha na tento týždeň

Každý večer pred spaním si na dve minúty prehraj v hlave svoju predstavu: konkrétne, zvnútra a s pocitom, že už je. Len dve minúty, sedem dní po sebe.

A keď ti niekto povie, že snívaš, usmej sa. Presne o to ide ;)

Držím ti palce.
Peter