Ako je to naozaj s talentom?

Všimli ste si, že to, či máme talent, alebo nie, sa dozvieme vždy zvonka? To, či máme talent, nie je takmer nikdy naše rozhodnutie. Vždy nám to povedia druhí. Pre mnohých je toto hodnotenie potom “zabetónované” a stáva sa pravdou. V jednom i druhom prípade. Čítajte ďalej…

Talent má jednu zaujímavú vlastnosť…

Je fascinujúce, že “talent” si každý vysvetľujeme po svojom, a pritom sa tvárime, že všetci myslíme to isté. Talent je abstraktné slovo (v NLP tieto abstraktné slová nazývame Nominalizácia), ktoré sa maskuje ako stav.

No pritom popisuje proces. Proces, akým spracúvame určité informácie, aké máme stratégie pri učení, ako presne vnímame vlastné pokroky alebo chyby a podobne.

Obrovskú rolu hrajú vaše presvedčenia

Vyrastali ste v rodine “jazykárov” a tí vám vysvetlili, že vaša rodina mala vždy talent na jazyky a preto vy nemáte talent napr. na matematiku? Práve od rodičov deti prijímajú obmedzujúce presvedčenia takmer bez odporu.

Čiže ak vy pred vašimi deťmi hovoríte, že nemajú na niečo talent, tak deti to veľmi často prevezmú za svoju vlastnú pravdu.

Kliatba najbližších

Uveďme si príklad, ako môže napr. rodič „rozhodnúť“ o prítomnosti alebo nedostatku talentu: Mám veľmi dobrého priateľa,  ktorý je vynikajúci bežec (bývalý reprezentant) na stredne dlhé trate. Boli sme spolu behať v parku a s nami jeho vtedy osemročná dcéra.

Bol som uchvátený, ako krásne jeho dcéra behá. Osobne som tak elegantne ešte žiadne dieťa behať nevidel. Aká bola však reakcia môjho známeho? – „Ále kdeže… Len sa pozri, ako zle kladie nohy. Veď u toho šmatle. Ona vôbec nevie behať.“ (!!)

Viete si predstaviť moje prekvapenie? Aké asi bude presvedčenie tejto dievčiny o svojich bežeckých schopnostiach, keď takéto rozsudky bude počuť dostatočne často…??

Žijeme v mylnej predstave, že ak má niekto na niečo talent, tak to musí robiť od začiatku perfektne

Takému dieťaťu dajú do ruky tenisovú raketu, potom ho tréner niekoľko týždňov sleduje a povie svoj „rozsudok“. Pritom väčšina trénerov tam vonku si nerobí ani najmenšiu námahu, aby zistili, ako dieťa spracúva informácie. Či je napr. vo svojich predstavách asociované, či má o svojom výkone pozitívne obrazy, ako vníma napr. súpera, aké má metaprogramy apod.

Športovci, ktorí dokázali porážať zdanlivo lepších súperov, si napr. samých seba začali predstavovať omnoho väčších, ako svojich súperov. Pritom predtým mali opačné predstavy: Ich súperi boli vyšší a väčší ako oni… Špičkoví brankári alebo stíhací piloti zrýchľujú svoje reakcie tak, že dokážu spomaliť svoje vnímanie času (Time-Distortion). Chápete, že ak máte správne stratégie pri dosahovaní cieľov, máte naozaj obrovskú výhodu?

Nemýľme si talent s fyzickými predpokladmi

To, čo sa ma takmer vždy ľudia v súvislosti s talentom pýtajú, je: „A čo keď chce byť niekto najlepší basketbalista a nemá ani meter sedemdesiat?“ – To sa však bavíme o vzraste a nie o talente. Ak má niekto na pravej ruke len dva prsty, asi nezahrá všetky skladby na klavíri. No možno že aj zahrá:

Rick Allen – bubeník skupiny Def Leppard má len jednu ruku. Napriek tomu našiel spôsob, ako môže bubnovať v špičkovej rockovej kapele. Bol dokonca zaradený medzi 100 najlepších bubeníkov všetkých čias: v rebríčku obsadil siedme miesto!

Roger Federer – jeden z najúspešnejších tenistov v histórii tejto planéty hovorí: „Dlho som bol priemerný hráč. V ničom som nevynikal. Pritom som trénoval presne toľko ako iní. Jedol som to, čo iní. Až keď som pomocou mentálnych techník začal zvládať svoju koncentráciu, teda dokázal som sa v najťažších chvíľach naozaj skoncentrovať na cieľ – až vtedy som začal víťaziť.“

Karel Gott – hudobní kritici boli zhrození štýlom spievania mladého Gotta. Hovorili, že on nevie spievať, ale že „kokrhá“ (po slovensky „kikiríka“:)

Zdeno Chára – hokejista s najtvrdšou strelou na svete, víťaz Stanley Cupu a najuznávanejší vodca v NHL. Keď Zdeno s hokejom začínal, tréner jeho rodičom povedal: „Ten chlapec nemá talent na hokej. Dajte ho na basketbal.“ … Výsledok asi sami poznáte – dnes je Zdeno jeden z najúspešnejších hokejistov na svete. 

Keby všetci títo ľudia počúvali dobre mienené rady ich okolia, nikdy by svoj plný potenciál nedosiahli. Dokonca by zrejme nenašli ani svoje životné poslanie…

Dôležité je vaše poslanie a vaša životná vízia

Ak viete, čo je vaše poslanie – váš skutočný cieľ, máte veľkú výhodu. Takisto ako to vedeli ďalší výnimoční ľudia, ktorým povedali, že nie sú dosť dobrí: The Beatles, Michael Jordan, slovenský tenista Dominik Hrbatý a mnohí ďalší.

Práve veľké vízie vám aj pri zdanlivom neúspechu môžu dať silu vaše ciele dosiahnuť.

Ak sa chcete dozvedieť:

  • ako zistíte, v čom môžete vynikať,
  • čo sú vaše ozajstné ciele,
  • ako zistíte, či sa ku svojim snom približujete, alebo sa od nich vzďaľujete,
  • ako svoje ciele dosahujú šampióni a hviezdy v mnohých oboroch

… tak príďte v nedeľu 9. 12. 2018 do Bratislavy. Na seminári Tajomsvto Programovania Budúcnosti vám odhalím šokujúce informácie o cieľoch, talente, vašich presvedčeniach a sile vášho myslenia.

Prečítajte si popis seminára >>

Teším sa na vás!

Peter Sasín, Váš NLP Tréner

Peter Sasín Podpis

Váš NLP Tréner a autor bestsellerov TRIUMF a Waves of Magic



Články a Vysielanie NLP Akadémie vo vašom mobile alebo tablete? Kliknite na Google play, alebo na App Store a stiahnite si aplikáciu NLP Akadémie:

Aplikácia NLP Akadémie pre Android na Google Play - kliknite

available-on-the-app-store-logo

Peter Sasín Kniha TRIUMF - Váš nový životný príbeh v predaji

 

, , , ,

4 Responses to Ako je to naozaj s talentom?

  1. Slavka 19. marca 2012 o 16:52 #

    Velká skoda, ze zijem mimo Slovenska a Bratislavy. Seminár „Den cielov“ by som si iste nenechala ujst…

  2. Peter Sasín 22. marca 2012 o 15:35 #

    Chystáme aj ďalšie semináre, tak určite sa máte na čo tešiť – posielam pekné pozdravy do zahraničia :)

  3. Brano Goga 19. marca 2013 o 15:26 #

    Zaujala ma myslienka typologie internalny – externalny. Z textov o NLP mam pocit, ako keby to povazovali za nieco dane a nemenne. Zastavam nazor, ze to je nieco, co sme ziskali v ramci procesu socializacie, teda adaptaciou sa na rodinne prostredie v detstve. Proste to bolo vtedy vyhodne a odvtedy nas nenapadlo sa nad tym zamyslat a menit to. So vsak presvedceny, ze to vedome ide. Z textov mam obcas taky pocit, ako keby sa to pouzivalo ako vyhovorka, ja som externalny, ja to mam proste takto, nie ako vlastne (hoci nevedome) rozhodnutie.

  4. Peter Sasín 20. marca 2013 o 10:32 #

    Ono je to tak, že máme vždy prístup na všetky metaprogramy. Dokážeme teda byť externálny – aj internálny. A síce vtedy, keď ste v uvoľnenom stave (v NLP tomu hovoríme „state“).

    A práve uvoľnený state je bohatý na zdroje. Pretože akonáhle sa dostávame pod tlak, začne prevažovať „prirodzený“ metaprogram. Našim poslaním (na NLP Akadémii) je – dávať ľuďom viac možností výberu. A teda aj viac možností dokázať si vedome vyberať. V tom s Vami teda súhlasím – metaprogramy nie sú z betónu a máme na ne vplyv.

Pridaj komentár

NLP Akadémia - official member of Society of NLP